Prečo musíme na Slovensku takmer vždy prijímať polovičné riešenia a neurobíme hneď niečo poriadne?
Nedávno som si opäť dovolil niečo nezvyčajne „drzé a odsúdenia hodné“. Išiel som si v spoločnosti mojich detí a rodiny sadnúť do jednej z Banskobystrických reštaurácií, kde majú navyše vkusne zariadený detský kútik (čo v našich geografických končinách nie je až také zvyčajné) a dobrý výber jedál. Bohužiaľ, už vo dverách ma „ovalil“ silný cigaretový dym, ktorý ma v rovnakom okamihu donútil k tradičnej slovenskej nefajčiarskej dileme – ostať a vystaviť mňa i moje deti pasívnemu fajčeniu, doplnenému zapáchajúcim oblečením a zníženou chuťou do jedla, alebo sa zvrtnúť na opätku a „skúsiť šťastie“ inde?
Vybral som si možnosť B a zo sľubne vyzerajúceho posedenia s výhľadom na hrajúce sa deti, zostal opäť raz len nepríjemný pocit bezmocnosti a úškrn „pôvodcov“ tohto problému po mojej poznámke, „že je tu nafajčené ako v krčme“… Zároveň ma v tom okamihu premkol taký zvláštny pocit nostalgie za mojim pobytom v Nórsku pred pár rokmi, kde som si bez ohľadu na hodinu a miesto mohol v akomkoľvek bare či reštaurácii pokojne sadnúť a vychutnávať si to, po čo som tam prišiel…
Druhé „ovalenie“ v ten istý deň som zažil, keď som si večer „otvoril noviny“ a dočítal sa, ako sa na Slovensku „opäť“ chystáme sťažiť život fajčiarom a ako sa „opäť“ bude nefajčiarom dýchať lepšie.
Neuveriteľná arogancia! Veď tento akože „kompris“, ktorý sa trištvrte roka od začiatku pripomienkového konania dostáva do vlády je doslova výsmech a ukážkový príklad lobizmu a arogancie verejnej moci voči svojim občanom. Ako inak si vysvetliť vypadnutie úplného zákazu fajčenia v reštauráciách či povinné zobrazovanie výstražných obrázkov s následkami fajčenia na cigaretových škatuľkách po námietke Ministerstva hospodárstva, „že majitelia prevádzok prídu o tržby“. Nejdem sa radšej zamýšľať nad pozadím tohto rozhodnutia (o korupcii a klientelizme vo verejnom sektore radšej napíšem v iných súvislostiach…), ale keď už nič iné, prečo nik od kompetentných, ktorí opäť raz vypustili „mačkopsa“ – polovičné riešenie a teda neriešenie problému, nepožaduje zdôvodnenie tohto stanoviska. Však dnes už aj írski škriatkovia, nórski trolovia, či dokonca talianske špagety vedia, že ÚPLNÝ zákaz fajčenia zobral reštauráciám tržby len na krátku dobu a dnes si rozhodnutie o „vyvetraní“ týchto miest pochvalujú dokonca samotní fajčiari (skúsenosť na základe viacerých osobných rozhovorov), nehovoriac už o zamestnancoch týchto zariadení. Apropo prečo v tejto súvislosti nepočuť inokedy až nadmieru aktívne odbory „chrániace práva zamestnaného ľudu“ a teda aj obsluhy v týchto prevádzkach, či zdravotné poisťovne, ktoré na liečbu ľudí dobrovoľne si humpľujúcich zdravie vynakladajú obrovské finančné prostriedky?
Akokoľvek cítiť skepsu z tohto blogu, mám chuť ho ukončiť inak ako by sa možno dalo očakávať :
Milí fajčiari, zamyslite sa nad svojou závislosťou a netoleranciou,
milé tabakové spoločnosti, pouvažujte nad zmenou predmetu svojho podnikania ;),
milí nekompetentní úradníci na Ministerstve hospodárstva či na Úrade verejného zdravotníctva, zamyslite sa nad pojmami verejný a súkromný záujem,
pretože ste síce vyhrali bitku, ale v tejto vojne nakoniec nezvíťazíte…
…Len škoda, že medzitým znepríjemníte či dokonca zoberiete ešte toľko životov!
