Rozpad EÚ a ani jej koniec pod tlakom migrantov totiž nakoniec vôbec nemusia byť na programe.

Najnovšie správy k dvom nateraz najkritickejším problémom Európy, migračnej krízy a jej dezintegrácii v podobe vystúpenia Veľkej Británie z únie (tzv. Brexitu) začínajú napĺňať miernym
optimizmom. Teda samozrejme len tých, ktorí veria v jej spoločnú budúcnosť. Poďme ale pekne po poriadku.

Prvou, síce opatrne optimistickou, ale predsa len dobrou správou sú informácie od nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maizière, ktorý v nedeľňajšom vydaní novín Tagesspiegel vyhlásil, že
vrchol migračnej krízy už je za nami. Možno je dôvod na radosť predčasná, no ukazuje sa, že uzavretie tzv. balkánskej cesty, ale aj systém vracania utečencov do Turecka, prinášajú prvé ovocie.
Podľa ministra de Maizière, totiž počas marca klesol počet migrantov, ktorí prichádzajú do Nemecka, na približne 140 denne, zatiaľ čo ešte pred niekoľkými mesiacmi sa ich počty každý deň počítali v tisíckach. Iste, riziko, že sa otvoria nové migračné trasy alebo dohoda s Tureckom prestane účinkovať, je stále pomerne vysoká. Ochota európskych elít prejsť od pojedania chlebíčkov k hľadaniu riešení, hoc nie dokonalých a poriadne drahých, je však dnes nepomerne vyššia, ako bola ešte pred pár mesiacmi. Dôkazom sú dokonca úvahy o možných dohodách s krajinami severnej Afriky, ktoré by mohli fungovať podobne ako tá s Tureckom. V takom prípade sa už blížime k modelu, ktorý sme prvýkrát predstavili už takmer pred rokom. A to je dobre.

Druhou dobrou správou sú aktuálne nálady britov pred blížiacim sa referendom o vystúpení z Európskej únie. Odporcovia Brexitu sa totiž konečne prehupli cez polovicu a aj trend na ďalšie týždne je v tomto smere skôr optimistický. Zdá sa, že vyjednané ústupky únie voči Británii, ktoré o. i. zabrzdili odmietaný koncept stále tesnejšej Európy, ale aj riziko rozpadu samotnej Británie, začínajú účinkovať. Aj Briti sú si totiž dobre vedomí toho, že hlasovanie napr. anglickej časti proti vôli Škótov či Írov je príliš nebezpečná hra s ohňom. Navyše, lepšie podmienky členstva pri zachovaní všetkých výhod, ktoré im toto v únii prináša, by mohli dostať len sťažka. A treba im to až do posledného dňa pred referendom 23. júna pripomínať.

Ako to už vo svete býva, nie všetci sa z týchto správ môžu tešiť. Radikáli rôzneho druhu naprieč Európou, ktorí namiesto hľadania spoločných riešení vyzývajú na „smrť spoločnej Európe“, rozhodne nadšení nie sú. Bodaj by aj boli, keď u nich viac ako u kohokoľvek iného v rámci politického spektra platí, „čím horšie, tým lepšie“. Nakoniec nemusíme na Slovensku po príklady chodiť priďaleko. Aj preto je našou povinnosťou nezaspať na vavrínoch a pozitívne trendy všetkými prostriedkami podporiť. Za seba sľubujem, že jednu z takých iniciatív predstavím nielen čitateľom tohto blogu už čoskoro.